Film a história: 100 rokov československej kinematografie 

Keďže tento rok si pripomíname presne 100 rokov od vzniku spoločnej republiky Čechov a Slovákov, v sekcií Film a história sme sa rozhodli uviesť 5 titulov, ktoré predstavia rôzne trendy z obdobia ich spoločnej existencie. Cieľom sekcie je pripomenúť divákom isté kanonické diela a zdôrazniť, akú dôležitú súčasť našej histórie tvorili práve filmové diela.

Chronologicky najstarší film v sekcii bude Staviteľ chrámu z roku 1919. Film spracováva starú pražskú legendu o architektovi Petrovi Parléřovi, ktorý sa spriahol s diablom, aby dokončil stavbu gotického chrámu. Tento klenot z éry nemého filmu uvedieme na festivale špeciálne so živou hudbou v podaní zoskupenia Tonus Eos.

Ďalšou v poradí bude nadčasová paródia z obdobia prvorepublikových romantických komédií Pytláková schovanka z roku 1949. Film v réžii velikána Martina Friča nabitý pamätnými replikami na jednu stranu paroduje gýčové romantické filmy z obdobia hospodárskej krízy a Druhej svetovej vojny, no na strane druhej im vzdáva pravú cinefilskú poctu.

Tretím titulom bude absolútny kult z roku 1964 Limonádový Joe. Dielo režiséra Oldřicha Lipského a scenáristu Jiřího Brdečku sa radí medzi najslávnejšie české komédie a je zároveň veľkým kinematografickým pokladom. Vášnivý fanúšik westernov Brdečka dokázal stvoriť svojskú a nestarnúcu paródiu na tento žáner. Vidieť Limonádového Joa na veľkom plátne a pod holým nebom bude veľkým zážitkom.

Nový vlnu v našom výbere zastúpi režisér Karel Kachyňa a jeho trezorový film Ucho z roku 1970. Dnes už kultové a z historického hľadiska nesmierne dôležité dielo prináša psychologický príbeh o vysokopostavenom komunistickom funkcionárovi a jeho žene, ktorý sa sami stanú obeťou špicľujúceho komunistického režimu päťdesiatych rokov. Kachyňa spolu so scenáristom Janom Procházkom vytvorili štylisticky unikátny „thriller“, ktorý nebývalým spôsobom odkryl desivé praktiky vtedajšieho totalitného režimu, za čo okamžite putoval do trezoru a pre samotného Procházku znamenal definitívny koniec kariéry.

Sekciu uzavrieme ďalším veľmi hodnotným a esteticky nesmierne vycizelovaným titulom. Adelheid režiséra Františka Vláčila z roku 1969 patrí do zlatého fondu československej kinematografie a po Markéte Lazarovej je azda aj najslávnejším filmom samotného veľkého autora Vláčila. Príbeh odohrávajúci sa v moravskom pohraničí v čase konca Druhej svetovej vojny zachytáva osud bývalého dôstojníka, ktorý prichádza do pohraničia hľadať nielen domov ale aj stratené hodnoty vlastného života. Upne sa ku Adelheid – dcére nacistu, ktorého majetok dostal do správy. Toto melancholické a existenciálne dielo postavené na hereckom výkone Petra Čepka uzatvára jednak Vláčilove najtvorivejšie obdobie a patrí tiež k posledným úspechom Novej vlny.

Sekciu Film a história: 100 rokov československej kinematografie uvádzame na festivale vďaka podpore a v spolupráci s Českým centrom v Bratislave.