Adelheid

2. augusta 2018

Sekcia: Film a história: 100 rokov československej kinematografie

farebný, 99 min., Československo, 1969

Réžia: František Vláčil

Scenár: Vladimír Körner (podľa vlastnej novely), František Vláčil

Kamera: František Uldrich

Hudba: Zdeněk Liška

Hrajú: Petr Čepek, Emma Černá, Jan Vostrčil, Pavel Landovský, Miloš Willig a ďalší

Jeden z najvýznamnejších režisérov českej kinematografie František Vláčil natočil po slávnej historickej trilógii (Ďáblova past – 1961, Marketa Lazarová – 1967, Údolí včel – 1967) svoj prvý farebný film, pôsobivú komornú drámu Adelheid. V nej nadviazal na spoluprácu so spisovateľom Vladimírom Körnerom, s ktorým sa stretol už pri práci na filme Údolí včel. Aj v tomto prípade sa dej filmu odohráva v minulosti, no tentoraz v minulosti relatívne nedávnej. Je obdobie krátko po ukončení druhej svetovej vojny. Poručík Viktor Chotovický (Petr Čepek), navracajúci sa zo západného frontu je na pohraničí ubytovaný vo vile po miestnom nacistovi, ktorého dcéra Adelheid (Emma Černá) mu má vypomáhať v domácnosti. Vzťah medzi nimi je centrom príbehu. On hľadá pokoj a domov, ona už nádej stratila. Ich vzájomné spolužitie je tiché nielen pre jazykovú bariéru. Chotovický je prirodzene málovravný, rezervovaný, po svojom pobyte v zahraničí vyhorený. Mlčanie Adelheid je znakom vzdoru voči zmenenej osobnej i spoločenskej situácii. Hlavní hrdinovia predstavujú dve osamotené bytosti, ktoré by v inej situácii mohli byť pre seba oporou, no správny čas ešte nedozrel a tak ich vzájomný vzťah osciluje medzi láskou a nenávisťou.

Momenty ticha medzi ústrednou dvojicou sú prerušované len návštevami nadstrážmajstra Hejnu a jeho podriadených, ktorí rozprávajú viac ako dosť. Sú pripomienkou doby a okolností, v ktorých sa dej odohráva. Doby, kedy nemci čakali na odsun a kedy sa krivdy minulosti často plátali krivdami novými. Na tomto pozadí sa tvorcom podarilo majstrovsky a bez idealizovania vykresliť príbeh dvoch ľudí, ktorí potrebovali len nádej.

 

Renáta Lokšová