Ja si ty, ty som ja

2. augusta 2018

Sekcia: Filmový zemepis – japonské osemdesiate

Tenkōsei, farebný, 113 min., Japonsko, 1982

Réžia: Nobuhiko Óbajaši

Scenár: Hisashi Yamanaka

Kamera: Yošitaka Sakamoto

Hrajú: Satomi Kobajaši, Tošinori Omi, Makoto Sato, Sajuri Išibaši, Wakaba Irie, Ecuko Šihomi, Kirin Kiki, Džó Šišido a ďalší

Nobuhiko Óbajaši má v našej sekcii pomerne výsadnú pozíciu, okrem filmu Ja si ty, ty som ja premietneme aj jeho o rok mladšiu sci-fi melodrámu Dievča, ktoré poskočilo časom. Óbajaši začínal v 60. rokoch ako experimentálny filmár, avšak neskôr presedlal na žánrovú tvorbu. Aj vo svojom „mainstreamovom období“, kam spadá i toto coming of age fantasy, si však zachovával tvorivú hravosť a chuť po štylistických inováciách. Tie sú v Ja si ty, ty som ja azda o niečo menej výrazné, avšak aj tu sa Óbajaši pohrával napríklad s možnosťami využitia 8 milimetrovej čiernobielej kamery pre potreby rozprávania. Óbajašiho autorstvo sa tu zároveň prejavilo skôr v emocionálnej, nostalgickej rovine. Snímku totižto nakrúcal vo svojom rodnom mestečku Onomiči a zároveň (aspoň sčasti) na vyššie zmienenú 8 mm kameru, s ktorou na začiatku svojej kariéry často pracoval.

Ja si ty, ty som ja rozpráva príbeh dvoch dospievajúcich spolužiakov, dievčaťa Kazumi a chlapca Kazua, ktorí po spoločnej nehode na schodoch zistia, že majú vymenené telá. Každý z nich sa so vzniknutou situáciou vyrovnáva po svojom. Kým Kazua výmena nejako výrazne nerozhodí, Kazumi sa v maskulínnom svete nedokáže až tak dobre presadiť a naráža na všemožné problémy. Snímka explicitne zobrazuje problematickosť patriarchálnej spoločnosti, ktorá si už u mladých chlapcov vyžaduje prísne zachovávanie „mužskosti“ a otvorene pohŕda inakosťou, predovšetkým zženštilosťou. Snímka tak vo svojej dobe borila stereotypy a prinášala do konzervatívnej spoločnosti istú ideologickú progresívnosť.

Óbajaši zároveň poukazuje na zmätok generácie, ktorej rodičia už kvôli šialenému pracovnému tempu nedokážu deťom venovať dostatok času a „previesť“ ich týmto hormonálne bláznivým životným obdobím. Táto „hormonálnosť“ je prítomná aj v nálade filmu, ktorý strieda komické a smutné situácie či fyzické gagy s okamihmi nehy.

 

Marcel Šedo