Javor a Juliana

9. augusta 2017

Fenomén Slovensko: Folklór vo filme

 

farebný, 91 min., Československo, 1972

Réžia: Štefan Uher

Scenár: Alfonz Bednár

Kamera: Stanislav Szomolányi

Hudba: Ilja Zeljenka

Hrajú: Gustáv Valach, Martin Huba, Juraj Kukura, Brigita Hausnerová, Ivan Palúch, Peter Gažo, Emília Došeková, Zuzana Kocúriková a ďalší

 

Vo filmovej tvorbe s folklórnou tematikou v normalizačných 70. rokoch minulého storočia sa objavujú aj diela, ktoré výrazne narúšajú tradičný romantizujúci obraz folklóru. Vyznačujú sa hrubosťou, alegóriou, tragikomikou, ale aj naratívnou hravosťou. Do tejto skupiny patrí aj svojrázna adaptácia prastarých ľudových balád autorskej dvojice Štefana Uhra a Alfonza Bednára Javor a Juliana (1972). Uher s Bednárom touto snímkou nadväzujú na líniu svojej tvorby o šírení zla, určujúceho realitu života (Organ, 1964; Génius, 1969) a odkrývajú ňou „krvavý“ žáner tradičného hudobno-slovesného folklóru – ľudovú baladu. Dejové motívy piatich ľudových balád spájajú do tragického príbehu troch hudcov, ktorí si z javora zo zakliatej Aničky vystrúhajú husle a basičku. Blúdia po dedinách a hraním na zakliatych hudobných nástrojoch roznášajú smútok, nešťastie i smrť. Stávajú sa poslami zla a hrozivej sily vyslovenej kliatby, z ktorej sa nedokážu vymaniť ani oni sami. V Javore a Juliane režisér kladie dôraz na epickosť, veršovaný dialóg, mýtickosť, prácu so symbolmi, magickosť a pudové konanie postáv. Navyše sa nevyhýba temným baladickým prvkom ako sú vražda, krutosť, nenávisť alebo žiarlivosť, čím zachováva nosné motívy slovenskej ľudovej baladiky. Pozoruhodná je i práca filmových kostymérov, ktorých nezvyčajné kostýmy hýria farbami prírodných odtieňov, vyznačujú sa jednoduchosťou a drobnými výšivkami. Môžeme teda tvrdiť, že tragický dej hudcov Uher zasadzuje do neurčitého obdobia niekdajšieho pohanského Uhorska, kedy sa tradičný slovenský ľudový odev, aký poznáme z fotografií z 19. storočia, len začína formovať. Aj napriek drobným nedostatkom v režijnej práci film Javor a Juliana vyčnieva z radu normalizačných filmov s folklórnou tematikou. Na jednej strane prináša na folklór nový pohľad, pretože drsným stvárnením ľudových balád ho zobrazuje v jeho temnej polohe, a na strane druhej alegorickým rozprávaním o šírení zla a strachu prostredníctvom hry na zakliate ľudové nástroje zachytáva tvorivo nepriaznivú atmosféru vtedajšieho obdobia.

Lenka Krnáčová