Kríza

2. augusta 2018

Kris, čiernobiely, 93 min., Švédsko, 1946

Réžia: Ingmar Bergman

Scenár: Ingmar Bergman

Kamera: Gösta Roosling

Hudba: Erland von Koch

Hrajú: Inga Landgré, Stig Olin, Signe Wirff, Marianne Löfgren, Dagny Lind, Allan Bohlin, Ernst Eklund a ďalší

Ingmar Bergman sa už ako dvadsaťšesťročný etabloval na úspešného scenáristu, keď film Štvanica, ku ktorému napísal svoj prvý scenár, získal Zlatú palmu v Cannes. V Štvanici ukázal, že ho to tiahne k expresívnejším témam, no tento sklon sa musel v jeho režijnom debute na chvíľu stiahnuť do úzadia. Kríza je adaptáciou divadelnej hry Lecka Fischera Matkine srdce, ktorá je veľmi civilná až melodramatická, no ako mladý začínajúci režisér si nemohol veľmi vyberať. Bergman sa s touto látkou popasoval najlepšie ako vedel a na filme je vidieť, že obsahuje zárodky hlavných tém, ktoré sa tiahnu celou jeho tvorbou ako červená niť, a ktoré neskôr rozpracoval do oveľa expresívnejšej formy. Hlavnú dejovú linku filmu tvorí vzťah dcéry a matky, ktorá si až po mnohých rokoch spomenula, že vôbec nejakú dcéru má. Podobne ako v neskoršom Bergmanovom filme Jesenná sonáta, v ktorom tiež tvorí hlavnú dejovú linku hľadanie si cesty matky k dcére, ani tu nie je motivácia hlavnej hrdinky úplne nezištná, ale skôr prozaická. Cíti ako jej krásu nahlodáva zub času, a tak sa túži obklopiť mladými ľuďmi, ktorí jej majú pomôcť zabudnúť na vlastné starnutie. Preto si tiež nájde mladšieho milenca, teatrálneho hochštaplera Jacka, ktorý sa pokúsi zviesť aj jej dcéru, čo je začiatkom ich spoločnej tragédie. Tak ako je u Bergmana zvykom, postavy sa neštítia chladnokrvnej krutosti dokonca ani k zomierajúcim, čo je jediným subtílnym prejavom expresívnej povahy jeho tvorby. Koniec filmu síce môže pôsobiť naoko zmierlivo, no to je len bergmanovská irónia, akési kruté popretie hesla, že človek si sám volí svoj osud, pretože hrdinka Nelly na konci už nemá na výber. Aj keď film Kríza nepatrí k najlepším Bergmanovým kúskom, je perfektný v psychologickej drobnokresbe a fascinujúci tým, ako sa na ňom dá pozorovať začiatok Bergmanovho formovania sa.   

 

Roman Ďuriš