Môj sused Totoro

2. augusta 2018

Sekcia: Filmový zemepis – japonské osemdesiate

Tonari no Totoro, animovaný, 86 min., Japonsko, 1988

Réžia: Hajao Mijazaki

Scenár: Hajao Mijazaki

Hudba: Džó Hisaiši

Hrajú: Šigeru Čiba, Ikue Ótani, Tomohiro Nišimura, Tanie Kitabajaši, Čika Sakamoto, Hitoši Takagi, Sumi Šimamoto, Naoki Tacuta, Noriko Hidaka a ďalší

Filmy a seriály Hajaa Mijazakiho, jedného z najvýznamnejších japonských režisérov, sú až prekvapivo silne ovplyvnené európskou kultúrou. Jeho hrdinovia, ako napríklad malá čarodejnica Kiki alebo prekliaty Porco Rosso, často obývajú európske mestá a dedinky a ani jeho príbehy mnohokrát nezaprú inšpiráciu európskou literatúrou. Dôkazom je aj jeho obľuba vo využívaní harmonických kompozícií a na japonské pomery, aj realistickejšej kresby. Z tohto dôvodu je často považovaný skôr za autora medzinárodného a postmoderného, než výsostne japonského. Hneď druhým dychom však treba dodať, že Mijazakiho výrazný komerčný a festivalový úspech je zapríčinený aj bohatým žriedlom japonského mytologického a spoločenského „podložia“. A azda nikde ho nie je cítiť viac, než v láskavom a dojímavom dobrodružstve o dospievaní a huňatom susedovi Totorovi.

Kým snímky ako Princezná Mononoke alebo Naušika z veterného údolia sú svojou krutosťou a dobrodružným príbehom určené skôr pre adolescentov, Môj sused Totoro je nekonfliktný, veselý a detsky úprimný. V Totorovi navyše vidíme realitu simulujúci svet a každodenné problémy všedných ľudí, do ktorých len postupne prenikajú nevšedné prvky. Aj preto ponúka Môj sused Totoro hneď dve možnosti náhľadu. Buď prijmeme fantazijné prvky ako bežnú súčasť zobrazenej reality, ako akýchsi šintoistických duchov, alebo môžeme Totora a ďalšie milé a huňaté tvory považovať za výplody fantázie detských predstaviteliek či dokonca za alegóriu detstva.

Mijazaki tiež v snímke načrtáva hlboký vzťah medzi mladšou a staršou sestrou, ktorý sa postupne mení na vzťah dcéry a matky. Zatiaľ čo detstvo si užívajúca Mei Totora okamžite uvidí, Sacuki, kvôli svojmu dospelému správaniu a množstvu povinností, spočiatku po Totorovej spoločnosti iba túži. Z tohto pohľadu tak Mijazaki oslavuje detskú fantáziu a bezprostrednosť v kontraste so svetom dospelých a zároveň prezentuje svoju víziu toho, že príroda nie je od človeka kategoricky oddelená.

 

Marcel Šedo