Očovské pastorále

9. augusta 2017

Fenomén Slovensko: Folklór vo filme

 

farebný, 80 min., Československo, 1973

Réžia: Jozef Zachar

Scenár: Štefan M. Sokol

Kamera: Vladimír Ondruš

Hudba: Tibor Andrašovan

Hrajú: Július Pántik, Jozef Kroner, Andrej Mojžiš, Ivan Palúch, Hana Gregorová, Naďa Hejná, Anton Mrvečka, Viliam Polónyi a ďalší

 

V 70. rokoch minulého storočia, teda v období znovunastoleného ideologického „poriadku“ sa výrazne zabrzdila dovtedajšia novovlnová poetika slovenskej filmovej tvorby a zmenil sa aj spôsob filmového zobrazenia folklóru a tradičnej ľudovej kultúry. Do filmov s folklórnou tematikou síce opäť prenikli témy práce a princípy straníckosti a ľudovosti, avšak v inom dramaturgickom šate ako v povojnových rokoch. Už v nich nejde o radostné budovateľské príbehy, ale o drámy jednotlivca, ktorý sa dostáva do konfrontácie so spoločensko-ideologickými otázkami boja za spoločnú socialistickú identitu slovenského ľudu. Výnimkou nie je ani Zacharova snímka Očovské pastorále (1973). V centre príbehu stojí skúsený bača Jožo (Július Pántik), ktorý musí čeliť novým spoločenským hodnotám a nariadeniam súdruhov z Jednotného roľníckeho družstva Očová. Pre jeho tvrdohlavosť, vzdorovitú povahu a silno zakorenené tradičné spoločensko-kultúrne hodnoty sa Jožo ocitá v otvorených sporoch nielen so súdruhmi, ale aj s niekdajšími kamarátmi z dediny. Zacharov film cez Jožov príbeh prináša nový pohľad na stranícku politiku v čase povojnovej kolektivizácie dedín a jej gazdovania v neskoršom období „normalizácie“ spoločnosti. Poukázaním na nelogické uznesenia dedinskej socialistickej správy, jej neustále podozrievanie baču z krádeže oviec a jej nedôveru v človeka, Zachar popiera ideologicko-romantický mýtus o „spravodlivom“ svete s „vládou pracujúceho ľudu“. Navyše tým, že postava spurného a rázneho baču symbolizuje tradičné hodnoty valašskej a ľudovej kultúry vôbec, Zachar zdôrazňuje úporný hodnotový boj nielen silného jednotlivca a kolektivizovanej spoločnosti, ale aj ľudových tradícií a modernizácie spoločnosti. Očovské pastorále tak do „normalizačnej“ filmovej tvorby s folklórnou tematikou prinášajú realistický obraz priamej konfrontácie tradičnej ľudovej kultúry a folklórnych prejavov s dobovou spoločensko-politickou ideológiou.

 

Lenka Krnáčová