Posledný šot

2. augusta 2018

Sekcia: Filmový zemepis – japonské osemdesiate

Kinema no tenči, farebný, 135 min., Japonsko, 1986

Réžia: Jódži Jamada

Scenár: Jódži Jamada, Taiči Jamada, Jošitaka Asama

Kamera: Tecuo Takaba

Hudba: Naozumi Jamamoto

Hrajú: Kijoši Acumi, Kiiči Nakai, Ittoku Kišibe, Ičiró Zaicu, Narimi Arimori, Kaori Momoi, Ken Micuiši, Šin’ja Ówada a ďalší

Japonsko 30. rokov 20. storočia je obvykle spájané predovšetkým s militarizmom a fašizmom. Filmový priemysel slúžil koncom desaťročia najmä potrebám štátnej propagandy a obhajobe kolonializmu. Azda aj preto stojí táto dekáda v tieni 50. rokov, slávnej zlatej éry japonského filmu. Avšak už v 30. rokoch fungoval v Japonsku plnohodnotný filmový priemysel, schopný vyprodukovať aj 500 filmov ročne (562 v roku 1937). Svoj autorský štýl si v tom čase vyšperkovali tvorcovia ako Jasudžiró Ozu, Kendži Mizoguči, Hiroši Šimizu, Mikio Naruse či Heinosuke Gošo. Skrátka, 30. roky predstavujú prvý veľký rozmach japonského filmového priemyslu i autorského filmu. A presne do tohto obdobia zasadil svoj film Jódži Jamada, ktorý ním vzdáva hold jednej z najväčších osobností japonskej kinematografie, režisérovi Jasudžirovi Ozuovi. Práve jeho stelesňuje fiktívny režisér Jasudžiro Ogata, ktorý náhodou objaví novú ženskú hviezdu pre svoje filmy. Koharu Tanaka pracuje ako predavačka v štúdiovom kine, ale vďaka škandálu hlavnej herečky dostane obrovskú príležitosť. Bohatstvo a slávu však nemusí uniesť každý.

Jamada je pomerne konzervatívny režisér, čoho dôkazom je nielen nekonečná séria filmov o dobrodružstvách Toru-sana, ale aj samurajská trilógia zložená z filmov Súmrak, Skryté ostrie a Láska a česť. Snímka Posledný šot sa vyznačuje nielen nostalgickou fascináciou 30. rokmi a Ozuom, ale aj odkazmi na slapstickové filmy bratov Marxovcov či Charlieho Chaplina. Melodramatická atmosféra medzivojnových šomin-geki filmov (filmy zo súčasnosti) štúdia Šočiku sa zároveň stáva určujúcou aj pre vzťahy medzi postavami filmu Posledný šot. Jamada sa tak v tomto filme prejavil ako eklektik, čo poteší predovšetkým cinefilov, ktorí nielenže dostanú hutný exkurz do dejín japonského filmu, ale aj možnosť pátrať po ilúziách a citáciách.

 

Marcel Šedo