Rok na dedine

9. augusta 2017

Fenomén Slovensko: Folklór vo filme

 

farebný, 107 min., Československo, 1967

Réžia: Martin Ťapák, Karol L. Zachar

Scenár: Ivan Teren, Martin Ťapák

Kamera: Tibor Biath

Hudba: Tibor Andrašovan

Hrajú: Emília Vášáryová, Jozef Adamovič, Karol L. Zachar, Hana Meličková, Viliam Záborský, Alžbeta Poničanová, Alojz Kramár a ďalší

 

V ideologicky uvoľnených a umelecky priaznivých 60. rokoch minulého storočia sa zmenila nielen dovtedajšia poetika filmovej tvorby, ale aj interpretácie folklóru vo filme. Z hraných filmov s folklórnymi motívmi zmizli predovšetkým ľahko odčítateľné „socialistické“ tézy ako kolektivizácia dediny, budovateľský „optimizmus“ a pod. A práve v tomto období tanečník, choreograf a herec Martin Ťapák začal v televízii režírovať folklórne ladené filmy. Po niekoľkých televíznych filmoch a najmä po tragikomickej veselohre Kubo (1965) Ťapák spoločne s režisérom a hercom Karolom L. Zacharom vytvorili folklórne filmové pásmo Rok na dedine (1967), ktoré je podobne ako jeho rovnomenná divadelná predloha z roku 1949 vizuálne atraktívnou prehliadkou hudobno-tanečných čísel, ľudových zvykov a obradových tradícií. Tie sú popretkávané jednoduchým príbehom Hanky (Emília Vášáryová) a Martina (Jozef Adamovič) od ich zaľúbenia až po radostnú svadbu. Popri renomovaných televíznych a divadelných hercoch tu vystupujú tanečníci z Lúčnice a SĽUK-u, a tak sa vtipné výstupy hercov a prirodzené prejavy tanečných sólistov (hlavne Jozefa Majerčíka a Štefana Nosáľa) striedajú s uniformnými a vysoko štylizovanými choreografiami, často s afektovým tanečným výrazom. To bolo vo vtedajšej scénickej tvorbe folklórnych súborov typické. Ódický Rok na dedine síce hýri pestrými odtieňmi štylizácie hudobného i tanečného folklóru, ale zároveň je jedinečnou filmovou ukážkou ľudových zvykov a obradov v priebehu jedného roka na slovenskom vidieku. Filmovým rozprávaním, podmieneným zmenou ročných období a nepochybným režijným zámerom oslavy ľudovej kultúry a folklórnych prejavov, režiséri priamo odkazujú k najstarším zdrojom slovenského filmového folklorizmu – k filmu Karola Plicku Zem spieva. Môžeme teda tvrdiť, že kým Zem spieva je filmovým svedectvom o živote folklóru v jeho prirodzenom prostredí, Rok na dedine je zase filmovým svedectvom vtedajšieho scénického folklorizmu.

 

Lenka Krnáčová