Živý bič

9. augusta 2017

Fenomén Slovensko: Folklór vo filme

 

čiernobiely, 89 min., Československo, 1966

Réžia: Martin Ťapák

Scenár: Rudolf Kazík, Ján Števček

Kamera: Tibor Biath

Hudba: Ján Zimmer

Hrajú: Viera Strnisková, Emília Vášáryová, Štefan Kvietik, Mikuláš Huba, Mária Markovičová, Jozef Čierny, Bronislav Križan, Elena Latečková-Rampáková a ďalší

 

Ešte pred dvoma ocenenými filmami na Medzinárodnom festivale folklórnych programov v Dubline (Roztrhla sa hudáčkovi struna, 1967; Môj vienok zelený, 1968) režisér Martin Ťapák priniesol na televízne obrazovky baladický film Živý bič (1966), ktorý mal premiéru aj v slovenských kinách. Živý bič je filmovou adaptáciou rovnomenného románu spisovateľa medzivojnovej literatúry, Mila Urbana. Ťapák, podobne ako Urban, poukazuje na vnútorné drámy postáv, ktorých vášnivé konanie bolo podmienené spoločenskou situáciou a determinované sociálno-kultúrnymi normami slovenskej dediny. Dej filmu sa odohráva v chudobnej hornooravskej dedine Ráztoky v čase 1. svetovej vojny a v popredí dramatického príbehu stoja dve ženské hrdinky – krehká a naivná Eva a silná vzdorujúca matka Ilčíčka. Eva (Emília Vášáryová), ktorá prosí notára (Mikuláš Huba) o návrat jej muža Adama (Štefan Kvietik) z frontu, nechcene otehotnie a pod tlakom dediny i vlastných výčitiek spácha samovraždu. Ilčíčka (Viera Strnisková) na fronte prichádza o svojho jediného syna a posilnená utrpením vlieva dedinčanom nádej v boji proti osudu i vrchnosti. V Živom biči sa Ťapákova fascinácia ľudovou kultúrou, najmä folklórom, dostáva do úzadia a z poeticky stvárnených folklórnych motívov (ľudové piesne, obrady, obchôdzkové betlehemské hry, ľudový odev a pod.) sa stávajú príznačné fakty daného historického obdobia a regionálnej oblasti. Ťapák tu kladie dôraz na ľudské utrpenie, ale aj na vzdorovitosť, silu a odvahu dedinského človeka vzbúriť sa proti zlu, ktoré sa šíri z vojnových zákopov. Obdivným prístupom k vykresleniu postáv a ich konania tak Ťapák heroizuje mravné hodnoty slovenskej dediny. Snímka Živý bič síce stojí v tieni tzv. novovlnových filmov, no slovenskú filmovú tvorbu 60. rokov tematicky i výrazovo dopĺňa. V období odhaľovania problematiky existencie človeka totiž prináša dramatický príbeh individuálneho i kolektívneho hrdinu (dediny) v nepriaznivých spoločenských podmienkach.

 

Lenka Krnáčová