Comeback Veneeru na Hviezdnych nociach!

Píše sa rok 2003 a slovenská kapela z Trnavy Veneer pozostávajúca z Paľa Hubináka, inštrumentalistu Dana Bihányho a Paľovej ženy Simony vydáva svoj debutový a jediný album Light a je jasné, že pôjde o jednu z udalostí roka. Ich tvorba je akoby inšpirovaná downtempovou náladou kapely Air či inými slávnymi zoskupeniami trip-hopovej éry, niektoré skladby majú až Fatboy-Slimovský groovy nádych a bez problémov sadnú do setov klubových djs. Mix živých nástrojov, vyzretej hudobnej imaginácie, melodickosti a melancholického hlasu speváčky ústia do nadštandardnej produkcie a slovenské a české média píšu o kapele ako o najexportnejšom tovare domácej scény. Okrem vlastnej tvorby je kapela popredným remixérom a remixuje skladby českým hviezdam Tata Boys a The Ecstasy of Saint Theresa a dokonca svetovej hviezde Lennymu Kravitzovi. Veneer koncertuje po slovenských kluboch aj veľkých festivaloch, svetlo sveta uzrú dokonca nové pesničky plánovaného druhého albumu, ten však nikdy nevyjde. Posledný koncert sa odohráva v roku 2008 v domácej Trnave a po ňom kapela upadá do hybernácie. Veneer zostal dodnes v pamäti ako jedna z najvýraznejších kapiel (ak nie vôbec tá najvýraznejšia) slovenskej elektronicko/alternatívnej scény nultých rokov. Teraz, keď by to už nikto nečakal, prichádza opäť k životu. Je nám cťou, že to bude práve na našom festivale. Viac v rozhovore s lídrom celého projektu Paľom Hubinákom.

Veneer zahral svoj posledný koncert v roku 2008 v domácej Trnave, takže to bude skoro desať rokov hybernácie. Čo sa dialo tých desať rokov? Prečo to vtedy zaspalo a prečo to teraz ožíva?

Paľo Hubinák: Bude to znieť zvláštne, no my sme v podstate nikdy neskončili. Veneer sú traja ľudia – ja, Dano a speváčka. Tou bola pôvodne moja drahá manželka Simona, no rodinné povinnosti zapríčinili, že sme sa nedokázali ani v takto úzkom kolektíve naozaj rozbehnúť. Roky nám trvalo odhodlať sa k ráznemu kroku a hľadať náhradu v speve. Skúsili sme skutočne množstvo ľudí, no žiaľ , bez úspechu. Medzitým sme sa s Danom stretávali a tvorili skladby “do šuplíku” pretože sme verili, že raz sa to ešte podarí. Ja som si zahral v kapelách ako Foolcut či Foolk a dva roky som členom Ospalého pohybu, kde síce mám aj autorské veci, no túžbu po obnove Veneer to len zosilňovalo. Náhoda spôsobila, že som sa ozval Habbiel, s ktorou sme sa stretli práve vo Foolcute a ona bola ochotná si vypočuť naše demá. Mal som samozrejme obavy, keďže je to žánrovo inde ako ju poznám, no o to väčšie prekvapenie nastalo, keď prišiel od nej mail s nahrávkou. Bolo to presne to, čo sme roky hľadali.

Takže sa môžeme tešiť nielen na návrat na pódia, ale aj na nový album? Váš debut Light bol vlastne takou najkompaktnejšou a najvýraznejšou odpoveďou na našej scéne na trip-hopovú éru, na ktorej ste predpokladám v 90. rokoch vyrastali. Budú aj nové veci pokračovať v tomto duchu a bude to teda trocha retro alebo sa niekam tie nové demá posunuli, máte nejakú novú inšpiráciu?

Paľo Hubinák: Nechcem vydávať zbytočné sľuby, napokon účasť na Hviezdnych nociach znie dosť ako sci-fi, ale pravdou je, že máme nové skladby a je ich pomerne dosť. Priebežne ich dorábame a tak môžem vyhlásiť už teraz, že zahráme polovicu koncertu len nové veci. Keďže je tam dosť veľký časový rozdiel, tak aj staré zľahka doaranžujeme do súčasného zvuku kapely. K žánru sa mi vyjadruje ťažko, no ak sme sa zdali niekomu príliš neveselí už na debute, tak teraz o tom nebude žiadnych pochýb. Pridali sme ešte trošku surovosti, hluku, špiny, no i tak sme zostali verní melodickosti. Novú inšpiráciu veľmi nemáme, len sme sa medzičasom naučili lepšie zo seba dostať naše pocity.

Mne sa na vašich starých veciach páči práve tá kombinácia melodickosti, melancholických polôh a neokukaných aranžmánov. Niektoré skladby možno označiť dokonca za tanečné. Predpokladám, že autorsky ich máš na starosti najmä ty a spolu s tebou Dano Bihány. Kto z vás je ten „melodický“ a „tanečnejší“ typ, a kto viac tiahne k ambientnému tempu? Ste tvorivá dvojica, ktorá sa hneď stretne vo svojich nápadoch alebo sú skladby výsledkom tvorivého oponovania?

Paľo Hubinák: Nemáme pri tvorbe striktne rozdelené úlohy. Každá skladba je spoločným dielom, a to nielen mňa s Danom, ale spoločne so Simou /spev/ v minulosti či Habbiel /spev/ v prítomnosti. Som zástancom, že ak sa dá, nech si spevák vymyslí vlastnú linku, ktorú potom dotvoríme. A k tomu žánrovému rozdeleniu, príliš nad tým nerozmýšľame. Keď skladbu dávame dokopy, tak si sama pýta čo potrebuje a my sa len snažíme to dodať. V kapele si pocitovo „sedíme“, a tak neriešime dáke zásadné nedorozumenia. Naučili sme sa už aj akejsi sebacenzúre 🙂

Čomu si sa počas pauzy s kapelou venoval najviac, respektíve čomu sa aj dnes okrem skladania pre Veneer venuješ? Na akých projektoch aktuálne pracuješ a sú v nejakom vzťahu k hudbe?

Paľo Hubinák: Tak ako to robia skoro všetci hudobníci, sa musím aj ja živiť niečím iným ako vlastná kapela – hudba či mix TV relácii, filmov, reklám. Okrem toho som skúsil zabrdnúť do písania scenárov, a tak mám za sebou rozhlasový seriál v Rádiu Slovensko a aktuálne je rozbehnutý historicko-komediálny seriál pre vju.sk. Nesmiem zabudnúť na piatkové hobby v radiu_FM s kolegom Danielom Balážom. S ním je spojené aj naše spoločné účinkovanie v kapele Ospalý pohyb, kde sme stihli vydať v priebehu roka dve LP a jedno EP. Aby to nebolo len o mne, tak Dano Bihány je tiež hudobne aktívny. No i keď je niekoľkonásobne lepší inštrumentalista ako ja, tak to má skôr ako relax od práce pedagóga.

Váš comeback sa odohrá na našom Festivale Hviezdne noci? Prečo ste si vybrali práve tento festival? Hrali ste už niekedy s Veneerom v Bytči?

Paľo Hubinák: Účasť na Hviezdnych nociach bolo spontánne rozhodnutie spôsobené eufóriou z obnovenia štúdiových prác. Festival je mi dramaturgiou veľmi sympatický a blízky. Samozrejme, nemám ilúzie, že by boli akékoľvek očakávania z nášho návratu a o to viac si cením, že sme našli odozvu pre túto našu snahu sa vrátiť aj na pódia. V Bytči sme hrali. Tak ako už všetko pri nás, aj toto bolo dávno. Vybavujem si, že pred koncertom odišlo PA (ozvučenie), a tak sme hrali na jeden reproduktor, a že nám usporiadateľ koncertu dal jahodový šejk. Bolo to chutné, a tak sa radi vrátime 🙂