Bratia Skladanowski

Die Gebrüder Skladanowsky, farebný/čierno-biely, 79 min., Nemecko, 1996
Réžia: Wim Wenders
Scenár: Wim Wenders
Herci: Wim Wenders, Udo Kier, Rüdiger Vogler, German Kral, Jürgen Jürges a ďalší

 

 V roku 1995 oslávila kinematografia 100. narodeniny a nemecký filmár Wim Wenders, preslávený svojou láskou k pohyblivým obrázkom, nemohol toto výročie osláviť inak než filmom, ktorý je akousi poctou a zároveň reflexiou začiatkov kinematografie. Dokumentom s prvkami drámy a experimentálneho filmu sa vymyká žánrovému zaradeniu, lebo Wenders sa hrá s filmovým médiom ako takým a nenecháva sa zväzovať konvenciami. Film Bratia Skladanowski vo všeobecnosti rozpráva príbeh nemeckých súrodencov, ktorí na konci devätnásteho storočia vynašli „bioskop“, predchodcu filmového projektora. Wenders na tomto duu demonštruje zápal a lásku k pohyblivým obrázkom, ktorý je typický pre každého veľkého filmára. Film vznikal postupne, najprv ako výskum Wendersa a jeho žiakov o začiatkoch nemeckej kinematografie, ktoré režisér zinscenoval s použitím dobovej filmovej reči. Neskôr ako dokument s rozhovormi s dcérou jedného z bratov Skladanowských. Film sa točí predovšetkým okolo roku 1895, ktorý bol nultým rokom kinematografie a kedy Skladanowski v podstate súperili s francúzskymi bratmi Lumièrovcami o prvenstvo pri vynaliezaní dokonalejšej kamery a projektora. Bol to rok, kedy kinematografia doslova „visela vo vzduchu“, ako sa vyjadrí jedna z postáv filmu, akoby dopyt v ľudskej fantázii a ľudská túžba podnietili vznik tohto čarovného média na výrobu snov. Film doslova ukazuje nielen počiatočné očarenie pohyblivými obrázkami, ale aj akúsi hystériu, keď sa bratom pokúsia ukradnúť ich vynález bohatí kapitalisti, pretože už vtedy cítili jeho veľký komerčný potenciál. Treba dodať, že s odstupom času už vieme, že sa nikto z nich nemýlil.

 

Roman Ďuriš