Hoří, má panenko

farebný, 71 min., Československo/Taliansko, 1967
Réžia: Miloš Forman
Scenár: Miloš Forman, Jaroslav Papoušek, Ivan Passer
Kamera: Miroslav Ondříček
Hrajú: Jan Vostrčil, Josef Šebánek, Ladislav Adam, Vratislav Čermák, František Debelka, Václav Novotný, František Paska a ďalší

Hasičský ples je v malom meste dôležitá spoločenská udalosť. Čo všetko sa však za ňou skrýva ukazuje Formanov film cez absurdné situácie, z ktorých všetky končia nepredstaviteľným fiaskom – či už ide o rozkradnutú tombolu, nepodarenú súťaž krásy, snahu hasičov uhasiť požiar alebo odovzdanie čestného uznania. 

Hoří, má panenko je prvým farebným filmom Miloša Formana (k čomu vo veľkej miere prispelo aj to, že na filme spolupracoval s talianskym a neskôr francúzskym producentom), v ktorom neľútostne zobrazuje spektrum vyprázdnených vzťahov a života na dedine. Skrz (ne)herecké obsadenie, spontánne dialógy a rôzne gagy, ktorými je pretkaný celý film, je dokonale vykreslená povaha malomeštianstva. Formanovi sa tak opäť podarilo zachytiť realitu každodenného života s istou dávkou čierneho humoru, na ktorom sa divák nielen dobre pobaví, ale taktiež ho prinúti sa zamyslieť. Niet preto pochýb o tom, že film je svojou témou veľmi aktuálny ešte aj dnes. Známej scenáristickej trojke – Forman, Papoušek, Passer – sa podarilo pri ich poslednej spoločnej spolupráci vytvoriť dielo, ktoré bolo a stále je podľa mnohých rebríčkov považované za najlepší československý film všetkých čias. Úspech na seba nenechal dlho čakať ani v zahraničí. Film bol nominovaný na Oscara v kategórii cudzojazyčný film, a o rok neskôr (1968) uvedený na festivale v Cannes spolu s ďalšími československými filmami Všichni dobrí rodáci Vojtěcha Jasného a O slavnosti a hostech Jana Němce. To, akým spôsobom film nastavuje zrkadlo komunistickému režimu a všeobecne spoločnosti ako takej, viedlo k tomu, že bol po okupácii zakázaný a na dlhé roky uložený do trezoru. 

Michaela Hanzelová