M – Vrah medzi nami

M – Eine Stadt sucht einen Mörder, čierno-biely, 117 min., Nemecko, 1931
Réžia: Fritz Lang
Scenár: Thea von Harbou, Fritz Lang
Kamera: Fritz Arno Wagner
Hudba: Edvard Grieg
Hrajú: Peter Lorre, Otto Wernicke, Gustaf Gründgens, Ellen Widmann, Inge Landgut, Theodor Loos , Friedrich Gnaß a ďalší

V meste vyčíňa vrah nevinných detí. Naláka ich na balóniky či sladkosti a ich osudy sú spečatené. Utrápené pracujúce matky potom márne čakajú na návrat svojich malých dcérok. Všade vládne strach a panika. Každá komunikácia dospelého s dieťaťom je podozrivá a dôsledkom davovej hystérie je množstvo udaní nevinných občanov. Polícia nemá skutočnú stopu a tak podniká razie, ktoré nevnášajú do prípadu žiadne svetlo, no obťažujú podsvetie. A to sa pustí do pátrania po vrahovi vo vlastnej réžii, pričom zaangažuje i miestnych žobrákov. Otázkou je, kto vraha chytí ako prvý a aké to bude mať pre neho následky.
Dielo zo slávneho obdobia nemeckej kinematografie M – Vrah medzi nami je prvým zvukovým filmom Fritza Langa, režiséra viacerých úspešných nemých filmov, vrátane ikonického Metropolisu. Na debutanta zvuk využíva skutočne naplno a inovatívne. Melódia V hale jaskynného kráľa zo suity Peer Gynt od Edvarda Griega, ktorú si píska vrah sa stáva jeho leitmotívom a zároveň stopou, ktorá vedie k jeho odhaleniu. Scenár napísal Lang spoločne so svojou vtedajšou manželkou Theou von Harbou. Podarilo sa im vytvoriť dielo, ktoré je i dnes moderné a sugestívne. Postava vraha v uhrančivom podaní Petra Lorreho je na jednej strane detinská a krehká, no na strane druhej psychopatická. Atmosféra mesta sa vyznačuje štýlom filmov noir. Policajné vyšetrovanie a zobrazenie podsvetia má až dokumentaristický nádych. K tomu si prirátajme dnes už klasické inovatívne pohľady kamery a strih a dostaneme dielo, ktoré je štylisticky svieže. Napínavý thriller nezaostáva ani po stránke obsahovej. Hoci film býva často interpretovaný ako dielo zaznamenávajúce nárast spoločenského napätia obyvateľstva Weimarskej republiky, ktorý predznamenal nástup nacizmu, môžeme v ňom nájsť sociálne vzorce platné v akejkoľvek dobe.

Renáta Lokšová