Organ

čierno-biely, 93 min., Československo, 1964
Réžia: Štefan Uher
Scenár: Alfonz Bednár
Kamera: Stanislav Szomolányi
Hrajú: Hana Maciuchová, Alexander Brezina, František Bubík, Irma Bárdyová, Kamil Marek, Jozef Hodorovský, Tomás Tobák a ďalší

 

 Na úvod drobné priznanie. Organ som do výberu o totalite presadil sčasti i preto, aby dopĺňala sekciu o spirituálnom filme. Zároveň si však myslím, že patrí medzi najpodnetnejšie filmové reflexie klérofašistického Slovenského štátu, keďže úpenlivo sleduje oba dielce tohto slova – klérus i fašizmus. Organ je predovšetkým filmom konfliktu, ktorý sa vyjavuje vo viacerých významových úrovniach.

V prvom rade ide o otázku viery – konkrétne čistej a pevnej viery „života v milosti“ (ktorá sa najsilnejšie prejavuje v súcite s trpiacimi) na jednej strane a „nedeľnou vierou“ (ktorá zdanlivou vznešenosťou len maskuje bezcharakternosť a zbabelosť) „života v žiadostivosti“ na strane druhej. Prvú skupinu stelesňuje najmä Nela, farský kňaz a gvardiánovo svedomie, ktorého „neosobne“ znejúce monológy predstavujú až akýsi „Boží hlas v srdci človeka“. V druhej skupine počujeme propagandistické reči a sledujeme bezcharakternosť zbabelého vykorisťovateľa a udavača Bachňáka. O tom, že celý film je hlboko preniknutý kresťanstvom svedčí i to, že je rámcovaný omšovou liturgiou, a že osud hlavného hrdinu, poľského zbeha Félixa je pripodobňovaný k osudu Krista (posledná večera, ukrižovanie, obeta).

Ďalším konfliktom je konfrontácia Bachňákovej umeleckej priemernosti a Félixovej virtuozity. V ideologickej rovine ide zasa o konflikt medzi mocou náboženstva a mocou štátu. Film pôsobí „konfliktne“ aj v rovine štylistickej. Vo filme sú využívané vertikálne a horizontálne jazdy kamery a týmto spôsobom sú usporiadané aj rekvizity (tága v bare, organove píšťaly apod.).

Organ tak poukazuje na (ale i relativizuje) prepojenie fašizmu a kresťanstva, zaoberá sa dôležitosťou kresťanskej morálky a umenia v živote človeka, a tiež ich ideologickým zneužívaním. Predovšetkým však kritizuje devastačnú moc totality, ktorá hneď v zárodku ničí čokoľvek úctyhodné, pravdivé, mravné a krásne.

 

Marcel Šedo