Tichá bolesť

Tichá bolest, farebný, 85 min., Československo, 1990
Réžia: Martin Hollý
Scenár: Jiří Křižan
Kamera: František Uldrich
Hudba: Svatopluk Havelka
Hrajú: Rudolf Hrušínský, Martin Dejdar, Ivan Jiřík, Jakub Vrabec, Vítězslav Jandák, Miroslav Táborský, Dušan Cinkota, Jiří Langmajer, a ďalší

 

Niektoré čierne miesta našich dejín boli v prednovembrovej kinematografii zároveň miestami bielymi. Po roku 1989 sa filmárom otvoril priestor pre spracovanie týchto citlivých tém. Scenárista filmu Tichá bolest Jiří Křižan čerpal z vlastnej bolestnej skúsenosti. Zatknutie a poprava otca po politickom procese a smrť utrápenej matky z neho spravili sirotu. Osud otca mu zároveň dodal pečať triedneho nepriateľa. Autobiografický príbeh spracoval najskôr do podoby novely a neskôr do scenára, v ktorom sa striedajú dve línie príbehu a dve časové roviny osudov hrdinu Janka Kadavého. Prvú tvorí Jankovo detstvo u múdreho starého otca, v citlivom podaní Rudolfa Hrušínského, niekoľko rokov po poprave otca, kapitána letectva bojujúceho cez vojnu v Anglicku, a smrti matky. Atmosféru päťdesiatych rokov vidíme očami chlapca, ktorý je kvôli osudu svojho otca vyčlenený z detského kolektívu a spolu so starým otcom prenasledovaný úradmi. Druhú líniu tvorí Jankova vojenčina v pomocných technických práporoch po tom, ako nie je z kádrových dôvodov prijatý na vysokú školu. Pomocné technické prápory (PTP) boli pracovné útvary Československej ľudovej armády, v ktorých boli zhromažďovaní politicky nespoľahliví občania, teda tí, ktorým sa moc neodvážila zveriť zbraň, no bolo ich možné využiť na ťažké a nebezpečné práce. Ich absurdnosť sme mohli vidieť aj v komédii Černí baroni Zdenka Sirového z roku 1992 a aj vo filme Tichá bolest. Napriek tomu, že nie je komédiou, možno vidieť až bolestnú grotesknosť vojenských pomerov v týchto zložkách.  

Významný slovenský režisér Martin Hollý snímku zrežíroval v dobe, ktorá nepriala domácej kinematografii, a tak tento film nezískal pozornosť, akú by si zaslúžil. Pretože pripomínať si minulosť je dôležité aj pre našu budúcnosť.

 

Renáta Lokšová