Za volantom nepriateľ

Za volantem nepřítel, farebný, 93 min., Československo, 1974
Réžia: Karel Steklý
Scenár: Miroslav Müller, Karel Steklý
Kamera: František Uldrich
Hrajú: Miloš Willig, Libuše Řídelová, Petr Skarke, Regina Rázlová, Karel Hábl, Svatopluk Matyáš, Zdena Burdová, Libuše Matějová a ďalší

 

Hipisáci lynčujú na Václaváku ženu, ktorá nechce podpísať ich petíciu. Na takéto obrazy nie je vôbec film chudobný. Pražská jar je tu prezentovaná ako puč karieristických taxikárov, ktorí bažia po západniarskych platoch. Ešteže sa našli nejakí uvedomelí robotníci, čo napísali do Moskvy, aby nám na záchranu poslali tanky. Dielo predstavuje vrchol normalizačného prepisovania histórie. Barrandovské štúdiá museli pod vedením nového šéfa, školeného agenta Ludvíka Tomana, vykazovať činnosť, ktorá by pomohla vysvetliť, ako to s tou Pražskou jarou skutočne bolo. Film obhajujúci tvrdú líniu zaslepených komunistov je nielen hrubozrnnou propagandou, ale aj absolútnym remeselným diletantstvom. Aj keď mal byť „dobovka”, celý sa nakrúcal už v sedemdesiatkových kulisách a reáliách, čo pôsobí značne nepatrične. K štýlu filmu sa len ťažko vyjadriť. Výstižný by bol asi výraz „lenivý štýl“, čo znamená: každý obraz natočme na jeden záber, načo prestavovať kameru a svetlá, aspoň pôjdeme skôr domov. Strih tu vlastne okrem náhodného spájania jednotlivých obrazov takmer úplne absentuje. Obsluha kamery bola počas výroby filmu zrejme pod vplyvom alkoholu, ťažko inak vysvetliť „opilecké“ prerámovania obrazu, či ďalšie štylistické defekty. Aby tak žalostne riedky film nejako natiahli na celovečernú metráž, niekoľkokrát doňho zaradili identický panoramatický záber na Prahu. Film je tak nielen dôkazom toho, s akou aroganciou totalitná moc pretláčala do filmov propagandu, ale aj toho, aká zúfalá morálka panovala medzi prorežimnými autormi, akým bol napríklad Karel Steklý. Z dnešného pohľadu je to samozrejme aj veľké „guilty pleasure” edwoodovského štýlu, a preto sa film určite oplatí vidieť.

 

Peter Gärtner